Výrazné vône aj jemné tóny, sviežosť, bohatstvo extraktívnych látok, zrelé a šťavnaté kyseliny. To sú moravské a české biele vína. V Českej republike sa pestuje celý rad odrôd vrátane niekoľkých tu vyšľachtených. Tieto vína sú potom silne ovplyvnené špecifickými prírodnými podmienkami, tzv. „terroir“. Veľmi obľúbené sú mladé vína, čoraz bežnejšie sú však vína s potenciálom na archiváciu.
Ak by sme hovorili o aktuálne moderných bielych odrodách, bezpochyby sem patria tradičné odrody ako napr. Müller Thurgau, Veltlínske zelené a Rizling rýnsky. Aj napriek tomu, že ide o tradičné odrody, postupy výroby vína sú už nové a moderné.
Všetky naše české a moravské vína

Farba býva zvyčajne menej výrazná, zelenkavo žltá s iskrivými odleskami. Vôňa je jemne aromatická, korenistá, s ľahkými muškátovými a príjemnými ovocnými tónmi broskýň či grepu. Chuť vína je svieža, stredne plná, harmonická, šťavnatá s ľahko korenistým nádychom, vyzývajúca k ďalšiemu dúšku. Vyskúšať určite stojí za to Milerku z Valticka, Mikulovska, Znojemska, Mělnicka alebo z okolia Žernosek.
Vína z tejto odrody mávajú zvyčajne farbu menej výraznú, zelenkavo zlatistú s iskrivými odleskami. Vôňa má tóny, ktoré môžu pripomínať čierne korenie, korenistosť, ľahkú mineralitu alebo aj ovocné tóny či vôňu pripomínajúcu pokosenú trávu alebo lúku. Chuť vína býva šťavnatá, svieža, s výraznou kyselinou, príjemnou korenistosťou a ľahkou stopou horkých mandlí v dochuti. Určite stojí za to vyskúšať Veltlíny zo Znojemska, Mikulovska alebo Velkopavlovicka, v Čechách potom z Mělnicka, Roudnicka alebo Mostecka.
Mladé Rizlingy sa vyznačujú svetlo zelenkavo žltou farbou. Staršie, vyzretejšie vína dosahujú farbu zlatožltú, niekedy až jantárovú. Vôňa sa líši v závislosti od ročníka, vyzretosti a terroiru. Pri mladších vínach sa výraznejšie prejavuje ovocná zložka – broskyne, marhule alebo citrusové plody. Pri starších vínach sa potom objavujú krásne kvetinové tóny prechádzajúce do medovosti a petrolejovosti. Chuť býva plná, osviežujúca s pikantnou kyselinkou, ktorá ho predurčuje na dlhodobé zrenie. Tejto odrode sa veľmi dobre darí na Litoměřicku, Mělnicku, Znojemsku, Strážnicku a predovšetkým potom v Slováckej podoblasti v okolí mesta Bzenec.
Prvá skupina má prirodzene vyšší obsah kyselín a jej typickými predstaviteľmi sú Rizling rýnsky, Rizling vlašský a Sauvignon. Tieto vína sú primárne ovocné, šťavnaté, zachádzajú až do citrusových tónov a bývajú príjemne pikantné.
Druhú skupinu tvoria vína s nižším obsahom kyselín. Sem patrí mnoho odrôd, no najznámejšou je rodina burgundských, teda Rulandské biele, Rulandské šedé a Chardonnay. Zaraďujeme sem však aj naše najtypickejšie odrody ako Veltlínske zelené, Müller Thurgau, Silvánske zelené alebo Neuburské. Táto skupina je obľúbená pre svoju príjemnú sviežosť a ovocnosť.
Tretia skupina zahŕňa odrody aromatické. Sú to vína bohaté, korenisté, s opulentnou arómou aj chuťou. Najznámejšie aromatické odrody sú potom Tramín červený, Muškát moravský alebo Pálava. Týmto vínam svedčí zvyškový cukor, a preto ich častejšie vídame ako polosuché či polosladké.
Biele víno je najuniverzálnejšie zo všetkých vín a ako také nepozná sezónu. Je vhodné na každodenné aj sviatočné pitie počas celého roka. Podáva sa vychladené na teplotu 8–12 °C, pričom mladé a menej aromatické chladíme viac, zrelé, aromatickejšie potom menej. Podávame ich v poradí od mladších, menej aromatických a suchších po biele staršie, aromatické a s vyšším zvyškovým cukrom. Víno nalievame len cca do tretiny objemu pohára, aby sa v jeho zvyšku mohla dostatočne rozvinúť jeho aróma. Spravidla ho do nedopitého pohára nedolievame, aby sme zachovali jeho náležité vychladenie.
20. 11. 2026
13. 11. 2026
12. 11. 2026
12. 11. 2026
11. 11. 2026