Masi Agricola

Toto vinárstvo je považované za strojcu vinárskej revolúcie vo svojej oblasti. Od roku 1958 bolo Masi hlavným vinárstvom pri tvorbe "cru" viníc v Amarone. V roku 1964 predstavilo svoje Campofiorin a tým dalo vzniknúť novej kategórii vín vyrobených dvojitou fermentáciou. Masi tiež pracuje na vývoji štýlu Amarone používaním nových vinárskych výrobných a "appassimento" technológií.

Hugh Johnson ho nazval "skúšobným kameňom vinárstvo z Veneto". Nádherná a obsiahla vína typu Amarone della Valpolicella sú toho dôkazom. Amarone od Masi pravidelne dosahujú viac ako 90 bodov v rôznych hodnotiacich rebríčkoch svetových periodík. Logo Masi dnes nájdeme na zaujímavých vínach nielen z Veneto, ale aj z Toscana, Trentino a Argentíny. V súčasnej dobe riadi vinárstvo prezident spoločnosti Sandro Boscaini a jeho deti Alessandra a Raffaele.

Tajomstvo Amarone

Môžeme povedať, že sa jedná o jedno z najznámejších vín z Veneto. Názov Amarone dostalo víno preto, aby sa odlíšilo od sladkého vína Recioto. Traduje sa, že Amarone vzniklo vlastne náhodou. Výrobca, ktorý chcel vyrobiť Recioto, zabudol víno v sudoch.

Víno pokračovalo vo fermentácii, až sa všetok cukor prokvasil na alkohol. Tým vznikol opak Recioto (teda suché víno z vysokým obsahom alkoholu) a tak víno dostalo názov Amarone, čo voľne preložené znamená "veľmi horké". Prvé záznamy o výrobe sú už z roku 1938, ale oficiálne sa s týmto vínom začalo obchodovať až v roku 1953. Status DOC potom získalo až v roku 1990.

Už od začiatku bolo veľmi úspešné a dobre predajné. Celková produkcia Amarone predstavuje len 10% produkcie celého regiónu Veneto. Amarone sa vyrába prastarou metódou, ktorá sa nazýva "appassimento" (sušenie hrozna) a používajú sa odrody Corvina (40-70%), Rondinella (20-40%) a Molinara (5-25).

V prvých dvoch týždňoch mesiaca októbra sa najlepšie a ideálne vyzreté hrozno zberajú z viníc a umiestňujú do drevených debien alebo na bambusové police. Hrozno sa nechávajú sušiť po dobu 36-48 hodín v miestnostiach, kde sa riadi vlhkosť a prúdenie vzduchu.

Hrozno sú potom ponechané na starých farmách na kopcoch asi do polovice januára. Na týchto farmách sú veľké otvory alebo okná pre voľné prúdenie vzduchu, životne dôležité pri sušení hrozna. Moderné producenti tento proces sušenia kontrolujú v špeciálne upravených "sušiarňach", kde majú možnosť kontrolovať všetky klimatické faktory a tým predísť nechcenému napadnutia hrozna botritidou (takto napadnutá môže byť iba Corvina).

V januári váži hrozno asi o 27-45% menej (líši sa podľa odrody), majú vyšší podiel sušiny a tým koncentrovanejší obsah cukru. Celý proces sušenia zvyčajne trvá asi 120 dní (u každého vinára iné). Po jemnom vylisovaní kvasí hroznová šťava po dobu 30-50 dní vo veľkých slovinských dubových sudoch pri prirodzených teplotách.

Víno je ponechané na kvasniciach, ktoré sa v pravidelných intervaloch premiešavajú, ďalej je premiestnené do 30 až 40tich stolitrových sudov, kde pokračuje alkoholové kvasenie, ktoré povzbudzujú kvasinky Saccaromices Bayan. Zároveň dochádza tiež k sekundárnej malolaktické fermentácii. Následne výroba pokračuje starnutie v dubových sudoch po dobu 20-30ti mesiacov (Allier a Slovinský dub, 600 l). Na záver sa víno filtruje, stáča a ešte ukladá na zrenie vo fľaši na dobu minimálne 6 mesiacov.