Váš košík je prázdný
Francúzi majú zažité príslovie, že Paríž je hlavou, Bourgogne žalúdkom a Champagne srdcom Francúzska. Pojem, ktorý je synonymom pre oslavy, veselí a hravosť, pozná pravdepodobne úplne každý, avšak nie všetci sa do Champagne zamilujú na "prvý pohárik".
Často sa musí skúsiť druhý a niekedy aj tretí, ktorý zapáli svoju iskrou vzplanutia, ktoré postupne prerastie vo vášeň, ktorá zostáva na celý život.
Mám za to, že Champagne je srdcom nielen Francúzska, ale prakticky celého mikrokozmu naozajstných milovníkov vín, pričom nejeden z týchto "večne zamilovaných", zanechal svoje srdce v tomto Bohom požehnanom regiónu, kde sa rodí to najušľachtilejšie šumivé víno sveta.
V porovnaní s tichým vínom, ktoré ľudstvo pozná už viac ako 10 000 rokov, je šumivé víno z kraja Champagne Elev, ktorého "mladosti" je niečo okolo 300 rokov. Archeologické nálezy potvrdzujú, že sa réva vínna pestovala v tomto kraji už v 5. storočia as veľkou pravdepodobnosťou sa o to zaslúžili starí Rimania.
Vyrábalo sa z nej však iba klasické tiché víno, ktoré bolo vďaka křídovému podložia a kontinentálnom klimatickým podmienkam pomerne kyslé a tenké. Snáď práve preto sa do tohto vína pridával cukor, ktorý upravoval chuť a ktorý sa stal s najväčšou pravdepodobnosťou príčinou vzniku šumivého vína Champagne.
Mnoho veľkých vecí vďačí za svoj vznik náhode a nie inak tomu bolo aj u Champagne. V roku 1668 vstupuje do kláštora v Hautvillers benediktínsky mních Pierre Pérignon (1638-1715). Stará sa o vinice v majetku kláštora a vyrába víno. Experimentuje so sklenenými fľašami a vtedy revolučným uzáverom - korkom.
Vzhľadom k tomu, že sa nefiltrovaná vína zladila, bolo otázkou času, kedy sa v uzavretej fľaši prebudí k životu kvasinky, ktoré majú cukor ako prirodzenú potravu. Vďaka tejto aktivite, nazývané sekundárna fermentácia, sa v uzavretej fľaši tvoria charakteristické bublinky, ktoré preslávili Champagne po celom svete.
Pierre Pérignon bol podľa všetkého aj znamenitým obchodníkom. Údajne k nemu chodila na spoveď barónka Jeanne de Thierzy, ktorá mala vplyvnej známe na kráľovskom dvore. Dom Perignon s ňou uzavrel obchod, že ak mu pomôže uviesť jeho víno na dvor Ľudovíta XIV., Budú jej hriechy odpustené. Champagne sa stáva slávnou.
Veľkou milovníčkou Champagne bola aj Madame de Pompadour (1721 - 1764), milenka Ľudovíta XV., Ktorá bola aj veľkou propagátorkou vín z oblasti Champagne a podľa jej prsníka údajne vznikla pohárik "miska", z ktorej sa toto víno skôr pilo. Roku 1729 vznikajú prvé "Champagne House" - Ruinart, potom Chanoine (1730), Moët (1743) a v roku 1772 Clicquot.
Niekedy však pani Šťastena na kraj Champagne nemyslela príliš usilovne a tak v roku 1789 Ľudovít XVI. vyhlásil Champagne za nemoderné a na čas sa toto víno stáva "nežiadúcim". Roku 1804 sadá na trón cisár Napoleon a Champagne opäť získava svoje postavenie. Oficiálne ochrana názvu Champagne potom pochádza z roku 1891.
Na charakter vína má vplyv mnoho faktorov, ktoré môžu pomerne zásadne meniť výraz aróma, chuti i telnatosť. Najdôležitejšími faktormi sú použité odrody - Chardonnay, Pinot noir a Pinot Meunier, ich pôvod z oblastí Montagne de Reims, Vale de la Marne, Cote des Blancs, Cote de Sézanne, či Aube a najmä podložie, ktoré je v Champagne unikátne - najviac krieda, vápenec a ďalšie druhy pôd.
Nemalou mierou sa podieľa na senzorickom vnemu i spôsob výroby a doba ležania na kvasinkách - minimálne 15 mesiacov pre Champagne bez uvedenia ročníka a 36 mesiacov pre "ročníkové" Champagne. Mnohí producenti však aplikujú oveľa dlhšiu dozrievania.
Výroba začína zberom hrozna - Vendage. Zber prebieha väčšinou ručne a aj hrozno sa lisujú najviac celé, bez nespracovaná - Pressage. Primárne fermentácie - Bouillage, slúži na výrobu základného vína, do ktorého sa aplikujú kvasinky v sladkom roztoku - Tirage. V uzavretej fľaši prebieha sekundárna fermentácia, pri ktorej kvasinky metabolují cukor a vytvára malé množstvo alkoholu a pomerne veľký obsah CO2 - oxid uhličitý.
Deaktivované kvasinky sa z fľaše odstráni pomocou "striasanie" k hrdlu fľaše - remuage, zmrazením hrdla a "odstrelením kalov" - Dégorement. Fľaša sa doplní dosážním likérom - Dosage, ktorý upraví chuť Champage na požadovanú kategóriu podľa zvyškového cukru.
Víno musí byť čisté s intenzívnym, jemný perlením. Čím jemnejšie bublinky a čím vyššia intenzita perlenie, tým kvalitnejšie víno. Farba si zachováva pomerne dlho svetlé odtiene od vodovo svetlých, cez zelenkavej po slamovo žltej. Až veľmi zrelá Champagne majú zlaté a jantárové odlesky. Farebné spektrum ružových Champagne je od malinovo ružových po lososovo oranžovej.
Podľa dĺžky ležania na kvasinkách a podľa vyzretí sa v arómy a chuti prejavujú tóny ovocia - zelených jabĺk, citrusov, bobuľovitého ovocia, kôstkovín, či záhradného ovocia. U zrelších Champagne môžeme nájsť nádych toastu, masla, smotany, medu, včelieho vosku, kakaa, Pangaminu, arašidového masla, alebo karamelu. Prejav oxidatívneho charakteru je u niektorých vín, najmä s vyšším podielom odrody Pinot Noir, veľmi typický.
Je nutné mať hlbšiu znalosť týchto unikátnych vín, aby sme bezpečne odlíšili, kedy sa jedná o typickosť a kedy sa už jedná o vadu. Chuti najčastejšie dominujú minerálne tóny a kyseliny pripomínajúce tvrdé ovocie. Väčšinou krehkejšie stavba vína býva kompenzovaná neobyčajnou dĺžkou chuti.
Ivo Dvořák
vice-prezident Asociácie sommelierov ČR
Champagne sa podáva do pretiahnutých pohárov typu "flauta", aby sme videli perlenie a koncentrovalo sa nám aróma. Teplota pre maximálny zážitok je ideálna medzi 5 - 7 ° C. Pri otváraní je dobré držať fľaša naklonenú 30 - 45 °, aby víno nevypěnilo von.
Champagne je ideálny ako aperitív alebo ako súčasť aperitívnych kokteilov Kir Royal (Champagne + Créme de cassis). Tradičné gastronomickú kombináciou Champagne a kaviáru možné doplniť o snúbenie k sorbetům, bielym rybám, mäkkýšom, hydine, syrom, šunke a tiež k niektorým dezertom. Vynikajúca je aj kombinácia Champagne a husacej pečene. Netradičným snoubením sú aj cigary, ktoré sú v kategórii light - medium.